Kréta 2005 od paní Blanky

Crete
Blanka

Fotografie k tomuto cestopisu jsou v hlavní fotogalerii - alba autorky BlankyTohtoročný dovolenkový výber sme odsúhlasili jednomyselne. Balkán mi je sympatický od mojej prvej zahraničnej cesty a Grécko som si zamilovala začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sme v malej dedinke Leptokaria tri po sebe nasledujúce letá vychutnávali krásy tejto príjemnej krajiny.A tak sme zbalili kufre a leteli sme na Krétu. Aby ste tam trafili, tak sa môžete pozrieť - vyzerá to asi takto. Kvôli tejto fotografii som vyčistila okienko nášho Boeingu. (Viktorka: "Teraz si ako Monk.") Žiaľ, len zvnútra, lebo som nemohla prísť na to, ako sa otvára.:-) Nechcite radšej vedieť, kedy som umývala okná doma. Bolo to dávno, pradávno...Našim prechodným bydliskom sa stalo mestečko Rethymno. Takto tu začína deň.O pár hodín sa pláž zaplní do posledného miestečka. Okrem tradičného striedavého grilovania slnkom a marinovania morom sa o vaše telo môže postarať aj čínsky masér, ktorý robí "mssage" celého tela, menej náročným vymasíruje polovicu. Nepodarilo sa mi zistiť, či telo delí horizontálne alebo vertikálne, pretože všetci, ktorých som videla, si dali masírovať všetky údy od hlavy po päty. Teda, skoro všetky...Dosť som bola prekvapená, že veľa žien vyššej vekovej kategórie sa slnilo hore bez. V Leptokarii boli všade vylepené písomné prosby v rôznych jazykoch, aby si ženy vrchný diel plaviek neodkladali, pretože sa to prieči náboženskému cíteniu domácich. Pri pohľade na tú tohtoročnú rôznorodosť ma napadlo, či "náboženské" cítenie nebolo len taktným synonymom pre cítenie estetické.Podobné myšlienkové pochody mala asi aj Viktorka:"Mami, ty sa radšej takto neopaľuj.""Prečo, srdiečko?""Lebo by si vyzerala ešte škaredšie.""Myslíš?""No, videla som ťa, keď si sa prezliekala."A to sa vraj každému dieťaťu jeho matka zdá najkrajšia na svete...Aby som si trocha napravila pošramotené sebavedomie, utešujem sa myšlienkou, že keby sa robila na pláži liposukcia podľa naliehavosti, nešla by som medzi prvými. Tento dobrý pocit mi vydrží akurát po prvý pohľad do zrkadla...Ten, kto nepomíňa peniaze na iné hlúposti, sa môže nechať povláčiť v mori na banáne či vo vzduchu na padáku a potom sa snažiť prežiť pokus o utopenie.Viktorkine koleso mi pripomenulo, že aj tento rok boli finančné prostriedky vynaložené na kurz plávania zbytočnou investíciou...Mestečko Rethymno mi na prvý pohľad pripadalo málo grécke. V Leptokarii sme žili v dedinke s domácimi, stretávali sme sa s nimi v obchodíkoch, na cintoríne, na promenáde, denne sme videli predavača rýb, majiteľov reštaurácií, kňaza, ľudia posedávali pred svojimi domami a pozerali sa na ulicu. V Rethymne sa po promenáde valia etnicky pestré zástupy turistov hlavne z Holandska a Škandinávie, reštaurácie ponúkajú politicky korektné menu (steak, viedenský rezeň, pizza) sem-tam spestrené nejakou gréckou špecialitou.Stačilo však zájsť do bočných uličiek starého mesta a tam som našla to svoje Grécko. Boli aj obchodíky, aj množstvo taverien s musakou, tzatzikami, gýrosmi, aj kňaza sme stretli. A boli aj ľudia posedávajúci pred svojimi domami - niektorí sólo...... iní v skupinkách, no vždy zvlášť ženy a zvlášť muži. Ono s tými mužmi asi nie je veľmi o čom debatovať - stále len o futbale, politike alebo o babách rozprávajú. Ktorú ženu by to bavilo?Uličky sú úzke, s množstvom zelene a nádherných kvetov - oleandre, bugenvílie, muškáty, olovníky, palmy a mnoho iných, ktorým som nevedela prísť na meno. Niektoré majú benátsky charakter, iné boli ovplyvnené časmi tureckej nadvládyNad mestom sa vypína benátska pevnosť so zachovanou kalifovou mešitou.Najkrajšie je však mestečko po zotmení. Uličky sú vysvietené, taverny plné a turisti, ktorí nenechali všetky peniaze v rukách maséra či v stredisku vodných športov, nakupujú ostošesť."Samaria je často hlavným dôvodom pre návštevu Kréty" - píše sa v turistickom sprievodcovi. A v našom prípade to tak naozaj bolo. Krétu vybral manžel práve kvôli najväčšej rokline v Európe.V okolí sa nachádza množstvo známych aj menej známych plodov. Môžeme tvrdiť, že sme tam figu videli? Samozrejme - a okrem nej citrusové plody a svätojánsky chlebíček - všetko rástlo voľne.Jeden deň sme sa zúčastnili výletu do Knossosu. Daidalos - ten, čo urobil pre seba aj syna krídla a chceli odletieť z Kréty, syn však nedodržal letový koridor a doplatil na to životom - tak ten Daidalos tu postavil pre kráľa Minosa palác s 1400 izbami, priam labyrint. Minos chcel vybabrať s bohmi ohľadom obetného býka, tí mu však na podfuk prišli a namiesto býka živil vo svojom paláci - labyrinte Minotaura. Keď sa Tezeus dostal na rad ako ďalší chod Minotaurovho menu, dal sa dohromady s Minosovou dcérou Ariadnou a za pomoci nite, ktorú mu dala, zvládol bludisko aj býka a potom by mohli byť všetci šťastní, keby... ale to už je zas iná povesť a na dnes bolo vzdelávania už dosť."Niet šprochu, aby na ňom nebolo pravdy trochu" - hovorí sa. Podobný názor mal aj Schliemann po prečítaní Homera a vyplatilo sa mu to. Vykopal Tróju. Chcel aj Knossos, ale nemal dosť peňazí na to, aby odkúpil polia, ma ktorých chcel hľadať. Peniaze mal Evans, tak kopal on - a úspešne. V rokoch 1900 - 1903 odhalil celý labyrint.Nepočínal si pritom veľmi pietne, pokúšal sa chýbajúce časti doplniť betónom a maľby domaľovať, čo mu neskôr odborníci vytýkali, ale aspoň to tam vyzerá veselšie.Toto sú delfíny v komnate kráľovnej. Podobných mám na tričku, čo som si kúpila. Na stenách sú len kópie, originály sú v Archeologickom múzeu v Heraklione.Ružové stĺpy dorobil Evans z betónu.Zaujímavé je, že v Knossose sa našli tri druhy potrubia - na pitnú vodu, dažďovú vodu aj na odpad. Mali vraj už vtedy splachovacie záchody. Nejde mi do hlavy, že 3600 rokov po tom je kanalizácia v Grécku na takej úrovni, že toaletný papier sa neodhadzuje do misy, ale do koša, pretože potrubie je úzke a upcháva sa. Ale viete, aký pôžitok som mala po návrate z toho, že papier môžem hádzať opäť do misy? Všade dobre, doma najlepšie - aspoň čo sa niektorých obyčají týka...Prehliadka Knossosu v nás zanechala silné dojmy, mám však také tušenie, že pre Viktorku bolo o niečo silnejším zážitkom stretnutie s mačkou.A to nebola zďaleka mačka jediná. Chytala všetky, čo sa dali - V Knossose, Heraklione aj RethymneZ Knossosu sme sa vybrali do Heraklionu. Aha, ktože nás to tu víta? Je to Lenin, nie je to Lenin? Aj vy ste sa dali nachytať na podobu s vodcom svetového proletariátu? Akoby ich jedna mater mala - je to Eniftérios Venizelos, ktorý sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia zaslúžil o pripojenie Kréty ku Grécku.Viktorka si chce prezrieť originály v Archeologickom múzeu. Nenamietam, hlad po vzdelaní sa nedá ignorovať. A celkom prozaicky počítam aj s tým, že v múzeu bude chládok a toalety. Všetko bolo OK. Zaujímavé, že deti v múzeách neplatia a dospelí nad 65 rokov takisto. (Viktorka: "Keby som išla s babičkou, mali by sme to zadarmo obidve.")V bedekri som sa dočítala, že na prezretie exponátov je potrebný jeden deň, my sme to zmákli aj s chytaním mačiek za hodinu a pol - ale keď som si potom čítala sprievodcu, bola som veľmi prekvapená, čo všetko som nevidela. Čo už, keď na celý Heraklion máme tri hodiny...Ideme pešou zónou k benátskej fontáne zo 17. storočia na námestí Venizelou.Tam si kúpime niečo pod zub a konzumujeme to v parku pri soche tamojšieho rodáka, maliara El Greka. Tvári sa veľmi smutne - bodaj by nie, keď sa k nemu holuby tak neúctivo správajú...Potom ešte zbehneme do prístavu s benátskou pevnosťou a už musíme klusať naspäť. Cestou využijeme ešte raz toalety archeologického múzea - sú v časti, kde sa ešte vstupenky nekontrolujú.Čo by som vám ešte zaujímavé povedala? Ubytovanie a strava v hoteli boli štandardné. V televízii sme videli kopu známych - čarodejnicu Sabrinu, komisára Rexa, bratov Reyesovcov zo Skrytej vášne aj mladého Hrušinského ako princa, ktorý zobudil Šípkovú princeznú.Strava bola formou švédskych stolov - nič mimoriadne pozoruhodné - chutná, ale málo špecifická. Všimla som si, koľko niektorí hostia nechávajú na tanieroch a to ma vždy vedelo trochu naštvať. Veď si môžu zobrať menej a potom si pridať, nie nabrať toho koľko len unesú a potom nechať rozprplané. Ja by som ich tam zamkla a nepustila by som ich, kým by to všetko nepojedli.Pre tých, ktorí boli sklamaní, že Lenin v Heraklione nebol skutočným, som odfotila niečo podobné - tento pamätník robotníckej triedy vznikol nedávno, v roku 2000 a vidieť ho možno v Rethymne.A kde sa na Kréte vzala Kaťuša Maslovová? No ako rest z mojej predchádzajúcej dovolenky. Deň pred odchodom som Vzkriesenie dočítala a rozlúčili sme sa - Kaťuša ostala na Sibíri a my sme balili kufre na spiatočnú cestu. Zaujímavé, vyše tridsať rokov som si myslela, že sa dá dohromady s Nechľudovom, a ona sa rozhodla pre Simonsona. Asi som v škole nedávala pozor. Nevadí, aspoň bol pre mňa záver prekvapením, podobne ako keď sa na poslednej strane detektívky dočítam, že napriek všeobecne rozšírenému názoru ani tentokrát nebol vrahom záhradník.Možno vás zaujíma, ako pôsobil na moje vlasy zázračný prípravok s UV filtrom, ktorý mi nanútili pri poslednej návšteve kaderníctva. Nepôsobil, nechala som ho doma. A aké že mám vlasy? Ani sa nepýtajte. Strašné.Nevadí, ešte nie je všetkým dňom koniec. Ten drahý prípravok určite niekedy v budúcnosti nájde svoje uplatnenie. Veď pri mori je tak krásne.PoděkováníČlánek byl původně psán pro http://blog.sme.sk (původní adresa: http://ulaherova.blog.sme.sk/c/19675/Minos-Daidalos-Tezeus-El-Greko-a-Katusa-Maslovova.html) a zde je je publikován se svolením autorky - paní Blanky Ulaherové